Naše prvé auto bola Praga Piccolo z r. 1931. Takéto vozidlo používal aj prezident Masaryk.Na svoju dobu bolo naozaj pokrokové. Nečudo, veď sa vyrábalo v najlepšej automobilke našej republiky. Benzínu bolo pomerne málo a čerpacích staníc, jako šafránu. A tak nečudo, že sa jazdilo na plyn. Nie taký dnešný, vsokooktánový. Jazdilo sa na drevný plyn.
Vyvíjač plynu, generátor, to bola obrovská kruhová „pec“, umiestnená často v zadnej časti vozidla.Mala svoj rošt s ohnišťom a nad nim nádrž na zachytenie vyvíjaného plynu. Palivom boli drevené piliny, bukové ostružliny, alebo malé polienka. Intenzívnešie plynovanie zabezpečoval ventilátor, ktorý fúkal vzduch do ohnišťa.
Príprava pred jazdou bola si polhodinová. Kým sa drevo rozhorelo a započal pretlak nespáleného plynu. Jedno rozkúrenie bez prikladania, bolo tak na 20 minút jazdy. Ak sa stihlo sem tam priložiť pár polienok, tak sa išlo ďalej s malými prestávkami. Bolo to náročné a nepohodlné. Bolo potrebné neustále sledovať pretlak plynu, aby sa ekonomicky a bezpečne využilo palivo.
Bola to však aj nádherná romantika. Stále sa čosi dialo, čosi sledovalo, stále panovalo akési „pekelné mapätie“. Naše nedeľné výlety boli väčšinou po okolí a tak nám „dojazd“ celkom vyhovoval. Po každej jazde sa musela vykonať údržba a vyčistenie generátora. To trvalo niekedy aj dve hodiny. Bolo to neľahké, ale robili sme to radi, len aby to spoľahlivo fungovalo.
Keď sa rozšírila sieť benzínových čerpacích staníc, aj my sme namontovali do auta originálny karburátor. Odmontovaný generátor slúžil ďalej ešte asi 10 rokov a vykuroval spoľahlivo v našej obci, miestnu kinosálu. Vždy som sedával v jeho blízkosti. Tlmený hluk horiaceho dreva a uhlia, ma unášal v spomienkach po našich spoločných cestách. Bolo to iba „naše“ krásne tajomstvo.
