Bolo to obdobie rozvoja podnikateľských aktivít, ale aj doba zrodu a prekvitania nekalých činností. Jedného dňa, som sa stretol zoči-voči ľudským tváram, ktoré však boli s charakterom odpornejším než som si vedel predstaviť. raz popoludní ma oslovili pri bráne môjho podniku, dvaja mladí ľudia, vo veku 25 až 30 rokov a požiadali ma, aby som im venoval 15 minút času, že sa mi predostrú určitú formu spolupráce, ktorá bude pre mňa veľmi výhodná. Vždy, ak niekto vyrukoval s takouto ponukou, vyvolalo to vo mne negatívnu reakciu a ten klient už vopred neuspel.
V závere krátkej rozpravy, keď som sa už vracal do práce, stihol mi ten zavalitejší z nich podotknúť, že naša debata predsa nemôže končiť takýmto rozchodom a že sa o dva dni zastavia zas. Ani vo sne ma nenapadlo, že som práve dohovoril s dvomi "výpalníkmi" a že ich ponuka na spoluprácu v oblasti podnikania, sa bude dotýkať v budúcej perspektívnej ochrany môjho podniku, proti "vplyvom zvonka". Nechápal som ani tento veľavravný výraz, ale všetko som pochopil o dva dni, keď sa zastavili opäť, tak ako to sľúbili.
To som sa už slušne zapotil strachom o svojich najbližších, pretože moje vnútro bolo nezmieriteľné s týmto druhom živočíchov , nie to ešte s možnosťou "spolupráce". Formy dohody z ich strany, už nadobudli rozmery konkrétnej podoby v tom, že im mám za svoju ochranu platiť mesačne 35 tis. Sk a môžem si byť istý, že sa budem mať dobre a dokonca že môžu nechať skrachovať blízke konkurenčné servisy.
To už vo mne horel zmiešaný plameň hroznej nenávisti a napriek ich výstrahám, som okamžite zavolal priateľom na kriminálke, aby mi vo veci pomohli. Tak sa aj stalo. V deň ich plánovaného príchodu na posledné "doťuknutie" dohody o spolupráci, som mal v servise a okolí, najmenej 12 kriminalistov v civile s odpočúvačkami aj na telefone. Napodiv boli "návštevníci" ešte "veľmi slušní" a okrem termínu prvej splátky, za ochranu, z vyhrážok použili iba slovo "doporučujeme".
Preto ani nikto nezasahoval a keď odišli, boli sme oboznámení, že sa jedná o pomerne známu malú skupinu z neďalekého mestečka a ten zavalitejší si v podsvetí hovorí :"Bud Spencer". Bolo nám doporučené, aby sme v najbližšom telefonickom rozhovore použili jednoznačné odmietavé stanovisko. Tak sa aj stalo. V najbližšom telefonáte sme im oznámili, že spolupráca neprichádza do úvahy , menovite sme ich oslovili a upozornili, že "palica," ktorou disponujú a oháňajú sa, má dva konce.
Veľmi som vtedy ľutoval, že už nežije môj otec. Bol to človek, ktorý sa určite ničoho nebál a na každú "gauzu", vedel nájsť vhodný prostriedok. Veľmi som mu závidel jeho odvahu, ktorá mi v tom čase dosť chýbala. Bolo to krátke obdobie, ktoré mi "odhryzlo" kus života. Neviem, ako by som to bol riešil, nebyť skutočne dobrých a dôverných kontaktov na kriminálke. Tak som si na to nahlas spomenul po 15.rokoch.
