Písmo:
A-
|
A+
Najkrajší stôl sa prestrel
z tvojich túžob,
neuniesli sme ďalej
kroky do splnu.
Ston vďačnosti sa zrodil
z ohňa útrob,
sňala si ešte z hlavy
korunu.
Záchvevy líc a oči
k nebu hľadia,
tvoj návrat čakám
ticho do dlaní.
Keď zvlieka sa aj
zmyslov koža hadia,
pred tebou nič viac
už ma nechráni.
