Chrám lásky
Na slávu Lásky
Staviam chrám do oblakov predstáv.
Zo žuly, z nehy, z mramoru.
Taký tu ešte nestál.
V základoch hlbokých
Je vážnosť sľubov vernosti.
Kamenné steny
Uložené s nádejou o večnosti.
Do spojov a škár
Uložím túžob žiaľ,
Rieky sĺz,
Pre pevnosť presvedčenia.
Mramor bude leštený
Od pohladení až do zbláznenia.
Hodiny na veži
Ožijú časom našich splynutí.
Ručičky na nich
Nikto neprinúti tú pravdu prekrútiť.
Pod klenbou veže
Bude veľké srdce v románskom slohu.
Jeho symbol má za úlohu
Každému, kto do chrámu vkročí,
Povedať zoči – voči
To, čo chcel autor
Na večné veky riecť.
Pre pravdu a Lásku trpieť
A neutiecť.
Vydržať muky odlúčenia,
Hoc aj nemajú konca kraj.
Často svoj pohár smútku
Naplniť po okraj.Veriť, veriť,
A nadovšetko milovať.
Často sa z posledných síl
Zo zeme pozbierať.
Staviam Ti,
Láska, chrám.
Doslova cítim, aký ťažký
Je každý jeho trám.
Nech užasne pocíti,
Kto tam vysloví svoje želania,
Ako s Láskou nie je sám,
Nech uverí v naplnenie snov,
A šťastného svitania.
