Človek a pes

Niekedy keď umrie človek,

ani pes za ním neštekne.

Odíde pes a mnohí za ním plačú.

Nikto nepovie, "konečne".

Láska človeka , tisíc podôb má,

však neláskou svet kŕmi,

potom sa niet čo čudovať,

že nahý je v tom tŕní.

Po sebe môže mamon zanechať,

ten sa však rýchlo minie.

Len spomienka , vie byť odveká

a časom nezahynie.

Pri psoch je láska bez hraníc,

a taká aj ich vernosť,

preto skanie i slza z líc,

pre tak nadľudskú prednosť.

Niekedy dávno Bernard Shaw,

vyslovil výrok tvrdý :

"Od chvíle, od kedy poznám psov,

nie veľmi mám rád ľudí."