Cukríčky bradaviek
na ňadrách s chuťou bielej kávy,
na dlani usychá, kvapôčka horkej lávy.
Nádherným očiam pŕs
doprial som chvíľočku slobody,
nič som neponechal na hlúpe náhody.
V stiesnenom priestore, v hukote zvona,
v úžasnom kradmom dotyku
prenádherného lona,
prekážal každý gombík,
zipp a spona.
Dotyk pachtí po dotyku,
vôňa je kruto živá
i túžba mátoživá, pretrhnúť žalár tanga
a piť dúškami dotykov, opojné kvapky manga.
Tajomné záchvevy, znásobený dych,
zasiate do révy, nedočítané z kníh.
Chuť, zamat pokožky aj chĺpky ošiaĺu,
vnímam bez prestávky a bežím za čiaru.
Cukríčky bradaviek,
na ňadrách s chuťou bielej kávy,
odozvy dotykov, boli tie najlepšie správy...






