Tak pokúšam sa uchrániť,
nad prázdnom z lásky, ktorú si mi vzala.
Skúšam sa ešte zachrániť
pred smútkom,čo mi zanechala.
Každú minútu našich stretnutí
hasím len požiar v cievkach vinutí,
dym laku, je cítiť všade.
Láska si šatník vzala so sebou
a je po paráde.
Všelijak sprosto vravím si,
či bolo mi to treba,
potrápiť riadne starší" stroj"
a veriť, nie len v seba?
Momentálne to tak necítim,
ale viem, že to príde,
hlavu mi pôjde roztrhnúť,
uviaznem v skepsy brinde.
Na liečbu z lásky nepoznám
nijakú stratégiu,
v duši je iba drsná púšť,
všetko je na špongiu.
Ešte chvíľu som pri zmysloch,
no stačí vratná sila,
smútok už kruto drví ma
a hryzie ako zmija.
Chcem vidieť váhy rovností,
či stálo mi to zato,
porovnať náruč sladkostí
a smútku nedozierne blato.
Dočerta s láskou neistou,
keď nedovidím stálosť,
na tento smútok už nemám vek,
málo je "druhá mladosť".
Ešte sa držím nad vodou,
len mi neskúšaj volať !
Tak by som donekonečna umieral
a ja chcem naraz skonať.
