Horím i moknem

Horím i moknem tvojou láskou,

niekedy mrznem na púšti.

Ten rébus zámku tichých okov,

snáď iba osud rozlúšti.

Leto sa strojí do jesene,

oproti dažďom, kabát oblieka.

Láska krehká, vzťah muža k žene,

občas šantí a často narieka.

Na organ vetra prstokladom,

píšem osnovu a pár nôt.

Odhrané krčím rad za radom,

kým neprekujem refrén do hodnôt.

Ten najkrajší je ešte v srdci,

pod ťarchou smútku ukrytý.

Hľadám si papier rýchloschnúci,

mokrý od sĺz je stále vlnitý.