
Horím i moknem tvojou láskou,
niekedy mrznem na púšti.
Ten rébus zámku tichých okov,
snáď iba osud rozlúšti.
Leto sa strojí do jesene,
oproti dažďom, kabát oblieka.
Láska krehká, vzťah muža k žene,
občas šantí a často narieka.
Na organ vetra prstokladom,
píšem osnovu a pár nôt.
Odhrané krčím rad za radom,
kým neprekujem refrén do hodnôt.
Ten najkrajší je ešte v srdci,
pod ťarchou smútku ukrytý.
Hľadám si papier rýchloschnúci,
mokrý od sĺz je stále vlnitý.