Písmo:
A-
|
A+
Vložil som si ťa
do dlaní
a zdvihol k bránam
neba.
Nik mi v tom nemohol
zabrániť,
trestu som sa už
nebál.
Prvé bozky ťa
prikryli
aj ja v nich roztrúsený
všade,
sám premenený
vo chvíli
na jar v ružovom
sade.
Neopadajú lupienky
z rumenca tvojich
cností,
láska sa nežne
dotýka aj ostňa
budúcnosti.
