Písmo:
A-
|
A+
Kúpem sa v mori sladkých bozkov,
ponáram do hlbín omamných stien,
zbavujem sa ostychových postov,
prežívam tisíc strhujúcich scén.
Plávam si v búrke citov do zbláznenia,
lietam v oblakoch a nedovidím zem,
čítam pergamen blaženého snenia,
spomienky tvoria vzácny diadém.
Takých chvíľ je ale veľmi málo,
Nádej však mocno drží smútku stráž,
ak zhasne, alebo na chvíľu sa stratí,
moje oči zaleje mŕtvy mora dážď.
Viem, že aj oceľ v mori skoroduje,
kým objaví sa krása korálu.
Pomôž mi prežiť, pokiaĺ Nádej tu je,
nech smútok neprikuje ma o skalu...
