
Nastúpim do lietadla
a kontrolujem, či je všetko
v poriadku.
Trvá to hodnú chvíľu,
úkony povinné, od samého
začiatku.
Len potom rolujem a vzlietam,
v obavách chvíľu sa zmietam,
kým dožičím si,
nádhernú vyhliadku.
Keď pristúpim ku tebe,
všetko sa deje samo.
Z prvého dotyku, prvého
bozku,
túžba sa topí v kvapkách
vosku,
celý svet sa nám zmestí
do dlaní.
Keď zostúpim s nehou
ku tebe,
pripútam sa o kantár
zvodnej šije,
srdce mi tvojím rytmom
žije,
v objatí túžime sa
zachrániť.
Žiadne povinné úkony,
žiadny hluk, ani dokumenty,
Rodí sa dieťa našej
poézie
a ja sa teším na alimenty...