Písmo:
A-
|
A+
Široko - ďaleko je jediná,
taká nádherná náhorná plošina
a v strede lúky ,ako chrám,
je kaplnka biela, ktrorej ku dverám,
položiť chcem svoj vďak.
Obloha modrá a či mrak,
spomienok čistí sa mi zrak
keď na pozadí krajiny,
točí sa film spomienok Otčiny.
Kaplnka biela, lúčnom na zlate,
sťa sama Panna v šatu zamate,
volá ku sebe každý rok.
K nej vedie stoviek ľudí krok,
aby vzdali hold čistej viery kráse,
čo v kňaza uvážlivom hlase,
ku všetkým nám sa otvára.
V tom letnom a to istom čase,
prijímame ju z chrámu oltára.
Tak vnímam ducha týchto dní,
už vo chvíli, čo uvidím
rodných stáť omši nablízku.
Rozhojdám krídel kolísku.
Pozdravujem Vás a som s Vami,
teším sa z Vašej blízkosti,
Až cítim Vašu vrelú vďaku
a detských rokov slzy radosti.
