Písmo:
A-
|
A+
Nepočuteľný duše krik
a v srdci nemý otáznik,
pre Lásku, ktrorá riadi
moje kroky.
Meria šnúry ciest,
spočítava roky,
nedá mi spávať,
ani jesť.
Všetko živé sa
vo mne jaší,
túžba záhadne smútok
plaší
a nepoznané, žiada
sa mi chcieť.
Zaviaž mi oči
riavou bozkov,
roztav dotyky
vonných voskov,
len Láskou slepý,
môžem ťa uvidieť.
Túžba je úžasná i hrozná,
bojí sa jej ten,
kto ju pozná,
vie Láske sluhom
verným byť.
Dokáže splodiť básní
hrozná,
kalich horkosti
vypiť do dna,
zúfalých, možno
prizabiť.
