Písmo:
A-
|
A+
Chcem šťastný byť,
však unavený existenčným
bojom,
usínam večer skôr než líham,
pritom len polovicu
vecí stíham,
v práci rozjímam
smutne za stolom.
Nie je mi dvadsať
duša moja,
hľadám ten kút,
kde hodiny stoja,
ich tikot, je pre mňa
drásajúci zvuk.
Pozbav ma desu
z toho stroja,
pevne ma objím
Láska moja,
už nikdy prosím
nevypusť ma z rúk.
Tvoja krása je ošiaľ divý,
chvíľu sneží
a chvíľu kvitnú nivy,
mám pocit, že i kvet
ma privalí.
Premaľuj na modrý
môj svet sivý,
predveď mi všetky
možné divy,
vyveď ma z vlastnej
bludnej špirály.
Podaj mi v bozkoch
záchranné lano,
vyveď ma našej
Lásky bránou
a vyslov sľuby,
ktoré splniť vieš.
Možno aj nebo
otvorí sa samo,
ke slová Lásky
s láskou vypovieš.
