Písmo:
A-
|
A+
Niekde na konečnej pocitov,
vsklíčila vo mne Láska.
Namiesto pomalých zánikov,
z posledných žeravých uhlíkov,
plamienok vášne praská.
Túžby zrodené v dotyku
a chuť pier v sladkom cukríku,
vzali ma do iného sveta.
V tom túžbyplnom výkriku,
je krása jari, jesene i leta.
Je hazard spleti zradných ciest,
strach z pastí, čo ma desia,
pre teplo dlaní cítim Boží trest,
však opatrnosť, ďalej na hák vešiam.
Nejen a nespím, umieram,
vášňou , čo myseľ halí,
chcem ale aspoň dožiť sa,
v pohode, tejto jari.
Návraty, tiché návraty,
keď „meliem z posledného“,
iba Boh drží opraty,
nástrah, mňa nehodného.
V modlitbách prosím o milosť,
hoc v hriechu ďalej žijem,
svoj osud lámem na márnosť,
kážem vodu a víno v dúškoch pijem.
