Noc Svätojánska,
možno najkratšia v roku,
asi preto tak pomaly
pálila slza v oku.
Noc horúčav i mrazu,
mala med i soľ
prvého razu.
Noc Svätojánska,
pocitov nové siene,
boli tak výnimočné,
pilujem nové kľúče
pre ne.
Divoká laň i krotká saň,
oči šľahajú od vlasov
ku nohám
a prívesok zlatý,
jediné moje šaty,
žeravý ja s ním do hrude
Ti zapadám.
Tú výnimočnú noc
si budem pamätať,
v nej prvýkrát
som chcel cítiť všetko,
alebo aspoň trochu
sa Ti podobať.