Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
Sedíme chvíľu, zoči- voči,
kedysi, zaľúbený pár.
Z výčitiek nemám dobrý
pocit,
cítim si ustrnulú tvár.
Zamilovanosť zašla
prachom,
zostali hriechy, záväzky,
čas poznamenal
nás cudzím pachom,
pozmenil tvár
a prečísloval podväzky.
Rozprava chripí
o nevere,
o peniazoch a laxnosti,
búchaním nepekné
sú dvere,
mráz citu vniká
do kostí.
Láska sa ticho vytratila,
hoc zrodila sa
v starostiach,
keď vytrvať, tiež
bola sila,
dnes leží mŕtva,
mám z nej strach.
V spomienkach
ešte trochu žije,
kým pohľady nás
nevraždia,
nie sú to ale ilúzie,
slovné hračky
už nedráždia.
Mlčíme ešte
v monológoch,
oči iskria i zhášajú,
slová sú ako šuchot
lístia,
starosti denné
nás ženú ku kraju.
Končí sa kniha dávnej
lásky,
ešte pár stránok
s obsahom.
Vina má viac, tie
moje stránky,
povedal sudca,
s talárom.
