Na miesta, kde sa to hmýri nahým telom,
prišiel som za podobným cieĺom.
V prostredí, kde prší beznádej
a nezaskvvie sa cit,
tam ja som musel objaviť
človeka s dušou krehkou
a vnímavou pre slová.
Už ani neviem, či som sa zaradoval.
Ušiel mi matériou naložený vlak
a ja ta pomaličky, až nevdojak,
som položil nezvyklú otázku.
Opýtal som sa prostitútky na lásku.
Všetko sa pomaličky menilo,
chuti na sex už dávno odbilo
a slovo za slovom, rástol pocit iný,
zrodil sa človek, bez znamenia viny.
V pohľadoch ešte skrytých do seba,
vyvstala z deficitu nehy potreba,
uzavrieť deň a poopraviť posty.
Zachovať si svoju tvár,
doceniť objavené skvosty.
V podaní rúk a v bozku na líce,
je zrazu pocitov, možno na tisíce,
v nich zrazu neviem objaviť ten pravý.
Čo spontánne poteší,
vyčarí úsmev v tvári.
Na miestach, kam láska nechodí,
na jedenástom poschodí,
našiel som zvláštny pocit z Teba.
dnes už neviem to tak opísať.
Možno tak nejako poteší,
v núdzi podaný krajec chleba...
