Písmo:
A-
|
A+
Plačúci mráz svet do skla halí,
vtáčat hlas v ľade onemel.
všetko živé sa modlí k jari,
vyčkáva na jej znamenie.
Aj ľudské srdce stráda zimou,
samoty chladom obrastá,
záchranu hľadá v srdci inom,
jak v čaši s karmínovým vínom...
Trápi ho zimy krutá neláska.
Na strome vtáča zaspať skúša,
budí ho biely suchý mráz,
bojí sa padnúť zeme do vankúša,
hoci ho láka biely jas.
Aj moje srdce sa zimou chveje,
túži po Tvojom náručí.
V ňom ani závan chladu nie je,
plam očí krásnych, mi to zaručí.
Do ticha padá Tvoje meno,
túžba sa varí na perách,
tak prahne muž za milovanou ženou,
za celý deň, aj tisíc ráz.
