Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Bol si vždy pevný
ako skala,
ako múr, čo sa týčil
nado mnou.
Iba smrť bohorovná
mi ťa vzala,
ona je zvláštnou
kráľovnou.
Desiatky rokov ticho
prešli,
ja stále cítim tvoju
dlaň.
Netešil by ťa život
dnešný,
keď vládne mamon,
zlo a klam.
Tvoja odveká túžba
po rovnosti,
by asi zostavila
armádu.
Prosím buď šťastný
vo večnosti,
svet už sa zmenil
z tvojho pohľadu.
Zanechal si mi
zo seba veľa,
chovám ťa v mysli
jako vzor.
Keď beznádeje
mi aj srdce stisli,
vždy objavil sa
ku záchrane vor.
Spomínam ticho,
sviečka horí,
na mramor kladiem
prstov pár.
Bol si vánok
i orkán na mori
na plátno duše,
premaľovávam
tvoju tvár.
