Pavučiny

Na bráne siete pavučín,

nezvratný koniec leta.

Zákerné vlásky letia

povetrím

a v lúčoch slnka svietia.

Každé ráno ich strhnem

z brán,

boľavé sľučky lovu.

Neznášam strojcov nástrahy

a ich metódu chorú.

Myslím na ľudí, ktorí uviazli,

vplietli sa do osídla,

čo ktosi v zlobe nastrojil

a spútal voľné krídla.

Pavúkom nedám šancu žiť,

siete si neupletú

a ľudské, beriem na ostriež,

ukazujem ich svetu.

Do jednej siete som

padol tiež,

mám stredom čela vrásky,

na také ťažko zabudneš,

spútaný v pavučine

Lásky.