Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Keď zima dlhá, neúprosná,
vkradla sa ticho v izbe
za steny,
vložil som s vierou o pochvalu,
pod okná ,biele
polystyrény.
Hoci chlad stratil svoju
silu,
a slza vďaky sa v oku
blyští,
keď do náručia viniem
svoju milú,
tá snehobiela stena
piští.
Jeden kút perníkový,
čochvíľa bude od obkladu
pustý.
Ako monument v ňom
zostávajú,
nevdojak zaborené,
tvoje nádherné,
dlhé prsty.
