Po búrkach zmyselných
nežností,
rieky pocitov zostávajú
čisté.
Zažiaria oči krištáľom
vody pramenistej.
Nastáva pokoj v krvi
a mier v duši.
Blesky, čo zašibali mysli
do všetkých stien
a boli túžob a vášní
poživeň,
tie krotké blesky teraz,
hladia a uspávajú.
Po kvapkách v spánku
zbieram si med,
z lipového čaju.
Nechaj ma odpočinúť,
vrátim Ti ten čas.
Dopraj mi ho, tak ako
dožičím ja Tebe.
Vyzbieraj sny, spod rúška
očných rias,
tak ako omrvinky
po voňavom
chlebe.
Po našich búrkach,
vody riek zostávajú
čisté.
Keď poviem,
že Ťa milujem,
tak je to - to isté...