Po búrkach...

Po búrkach zmyselných

nežností,

rieky pocitov zostávajú

čisté.

Zažiaria oči krištáľom

vody pramenistej.

Nastáva pokoj v krvi

a mier v duši.

Blesky, čo zašibali mysli

do všetkých stien

a boli túžob a vášní

poživeň,

tie krotké blesky teraz,

hladia a uspávajú.

Po kvapkách v spánku

zbieram si med,

z lipového čaju.

Nechaj ma odpočinúť,

vrátim Ti ten čas.

Dopraj mi ho, tak ako

dožičím ja Tebe.

Vyzbieraj sny, spod rúška

očných rias,

tak ako omrvinky

po voňavom

chlebe.

Po našich búrkach,

vody riek zostávajú

čisté.

Keď poviem,

že Ťa milujem,

tak je to - to isté...