Prameň

 Ako dve túžbou smädné ústa,

"letíme k tomu prameňu".

Nehou a láskou je nám pustá,

"krajina", vraj k obrazu božiemu.

Od samého prvého razu

je v nás presvedčenie,

že nebolo márne Kristovo

umučenie,

lebo až pálivá je bolesť

a skľúčenie,

v bozku prvom i poslednom,

ktorým zčína lúčenie.

V žeravom objatí

nás napája čistý prúd

a nabíja presvedčením,

že nedokážeme už zabudnúť,

prečo ma ľúbiš

a čo ja na Tebe si cením.