V snehu kvetov neviest čeršní,
tratia sa moje stopy.
zaviate starosťami všedných dní,
nečuť už túžob kroky.
Láska má teraz nie svoj deň,
hviezdy len slabo tlejú,
čas nežičí tak nádejám
a starosti sa smejú.
Láska má miesto v šuflíku,
tam ju vždy dá sa nechať,
keď zas sa nájde pre ňu čas,
vytiahnuť len a v citoch "pozametať".
V závojoch bielych čerešní
chcel som nájsť Tvoje šaty.
No čas je trochu čudesný,
vietor z nich chce mať zdrapy.
Vo víre krútňav tancujú
lupienky kvetov Mája.
Spomienky hoci krásne sú,
samé seba sa taja.
Tento rok, ako po iné,
prejdem sa bielym hájom,
sprievody nie sú povinné,
dám si rum s tmavým čajom.
Prečerím kvetov lupienky
a koľko ich zostane mi v dlani,
tak možno osud povie mi,
čo ešte neviem ani.
V belavej vôni predýchnem
chuť Mája dňa i noci,
na oblohu si kradmo vynesiem
nehu mesiaca moci.
V omamnom nízkom prielete
rozfúkam z kvetov stuhu.
Nad svojou Láskou krídlom nakreslí
najkrajšiu jarnú dúhu.
