/Báseň / Sesternici /v nemocnici/
Bola si vždy o krôčik vpredu,
radila si mi kadiaľ ísť,
vďaka tebe som vedel byť v strehu,
tam kde sa chvela osudová niť.
Obdivovala si dúhy v mojej duši,
tešila si sa z môjho života,
ja teraz musím, lebo sa to sluší,
poďakovať za svetlo v temnotách.
Ďakujem modlitbou i slovom,
ďakujem, prosím, modlikám,
aby sa ti vrátilo zdravie,
čítam ti básne a smútku unikám.
Vraciam ti trochu z tvojej lásky,
je taká vzácna, veď poznáme jej cenu,
tebe píšem najúprimnejšiu báseň,
iba škoda, že nedokončenú.
Bola si rukou čo vždy vrúcne,
sa s mojou v tomto svete stretla ,
smútok za tebou je ako tunel,
niekde na samom, samom konci svetla.