Sesternici

/Báseň / Sesternici /v nemocnici/

Bola si vždy o krôčik vpredu,

radila si mi kadiaľ ísť,

vďaka tebe som vedel byť v strehu,

tam kde sa chvela osudová niť.

Obdivovala si dúhy v mojej duši,

tešila si sa z môjho života,

ja teraz musím, lebo sa to sluší,

poďakovať za svetlo v temnotách.

Ďakujem modlitbou i slovom,

ďakujem, prosím, modlikám,

aby sa ti vrátilo zdravie,

čítam ti básne a smútku unikám.

Vraciam ti trochu z tvojej lásky,

je taká vzácna, veď poznáme jej cenu,

tebe píšem najúprimnejšiu báseň,

iba škoda, že nedokončenú.

Bola si rukou čo vždy vrúcne,

sa s mojou v tomto svete stretla ,

smútok za tebou je ako tunel,

niekde na samom, samom konci svetla.