Písmo:
A-
|
A+
,
Si Eva v rúchu sviatočnom,
zdobia ťa šperky Lásky,
v splne mesiaca hoci čiastočnom,
môj liek, na smútku vrásky.
Už dlho prší súženie,
luna je mrakmi skrytá,
mysle sa chytá blúznenie,
beznádej na mieru šitá.
Čas letí ako šialený,
akoby vedel prečo,
v mojej pamäti má tri domény,
chýba už iba leto.
Akoby sa nič nedialo,
život však stránky píše,
bojím sa svojej premeny
i tejto predbúrkovej tíše.
Občas sa nad tým zamyslím,
z ktorého si mi rebra ?
Keď každé bolí rovnako,
ako v pokeri s Láskou prehra.
