
Sme púhy prach , čo zotrie
prst, alebo stierka,
sme tak vo vánku
stratené vtáčie pierka
a každý deń ulieta
ako vytrhnutý list.
Nocou sa končí ,aby ten
ďaľší mohol vzísť.
V zrkadle správ
starneme zubom času,
a deťom dláždime
cesty mamonom.
Aké to prázdno,
tak ako nedopitú
fľašu,
vyšmariť bezstarostne
balkónom...
Už deň sa končí,
srdce sa pýta,
slza šťastia dnes
nebola?
Skúsme to zajtra
a bude to viacej,
ako diamantov
plná stodola.