Málokto pozná rodný list,
nádherných jazier,
dnes najviac na plávanie.
Koľko lások sa oddávna viaže
na magičnosť hlbín a silu
vodnej , zemskej tiaže,
Mnohé z nich môžu mať
vodu ešte dlho slanú,
od sĺz a nárekov ,
keď sa srdcia lámu.
Tento rok chystám si,
bárku k môjmu splavu.
Preplávať svoj smútok,
schladiť i očistiť si hlavu.
Nechaj ma prosím plávať,
nerob mi v tom prieky.
Vrátim sa celkom iný,
zaviň si ma na druhom brehu,
do tvojej láskavej, karmínovej deky.