V údolí kraja básnikov,
kde nočná obloha
je nevýslovne nízko,
kráčal som Ti
v ústrety,
aj chvíľam, ktoré boli
na spadnutie blízko.
V krajine domova,
kde fakt je možné
dotýkať sa hviezd,
už iba preto,že si prišla,
chcel som Ti všetky
do náručia zniesť.
Pár krokov ešte,
je priestor čo nás delí,
struny túžob
už nádejou sa chveli,
tak veľmi sme sa
až bezbožne chceli.
V prvom bozku,
keď vytratil sa strach,
tie hviezdy sa už
v Tvojich očiach
skveli
a vo vlasoch sa iskril
hviezdny prach.