Ustlal som si v tvojich vlasoch

Ustlal som si v tvojich vlasoch,

tú najkrajšiu z postelí.

Teraz v sychavejších časoch,

je tam ako v páperí.

Vôňa jari, ba i leta,

tisne sa z nich do očí.

Spomienky šteklivo letia,

nad zdvihnutým obočím.

Dotknime sa ešte chvíľu,

našich najtajnejších zón.

Už viac „netlačím na pilu „,

ani nie som „gramofón“.

Do tak kratučkého času,

pomestil sa nežný dej.

Ja sa vraciam k riavam vlasu

a ty sa ďalej krásne smej.

Vravíme si o Vianociach,

tú najkrajšiu rozprávku.

Šepot túžob v tmavých nociach,

preciťuje na diaľku.