Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Snehový krištáľ svieti pod lampou,
šteklivo dráždi zrak.
Zacnelo sa mi za mamou,
určite nie len nevdojak.
Spomenul som si čas Vianočný,
keď sme kráčali spolu,
z kostola hneď po omši,
k Štedrovečernému stolu.
Chytila si ma per-pazuch,
akože pre istotu,
ten dnešný pocit bol ako duch,
aj vietor mal známu nôtu.
Chýbaš mi mami i ten stôl,
hoci za iný si sadám,
ani nie som sťa v plote kôl,
len veľmi, mala si ma rada.
Možno i máš, no necítim,
tú dlaň čo chcela v mojej hriať,
moje slzy sú lásky ovocím
a smútok, tá trblietavá inoväť.
