Vianočné zamyslenie

Možno každý, sa vracia rád,

v spomienkach do detských liet.

Ožíva láska, druh i kamarát,

čas sviatočný, je ako iný svet.

Do zmyslov sa ticho vtierajú

vône Vianočných mennu.

Príjemne plávame v pocitoch,

prihovárame sa každému menu.

V posolstve Lásky, ktoré ani čas,

neukryl pod špinou sveta.

Hľadáme toľko v každom z nás,

aby sme prijali dieťa.

V tajomstvách duší je ukrytý,

drahokam ľudského citu.

Z neho sú raz naše pomníky,

on zo sŕdc vyháňa pýchu.

Veď preto sme tu na svete,

byť k človeku vždy blízko.

Aby z radostí bolo repete

a nebo Lásky, vždy na dosah nízko.