Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Zastavme čas,
na jednu báseń,
ktorá sa z noci
narodí.
Bude mať nehu,
cit i vášeň,
chuť zrelej,
sladkej jahody.
V závoji drámy
tvojich vlasov,
v tichu slov, spiacich
na duši,
v dyme sviečky,
keď plameń zhasol,
slová tej básne,
ešte netuším.
Iba cítim, že zrodí sa,
do noci vojde
potichu.
Túžim ju prvý
poláskať,
perami tvojho
povzdychu.
Ona sa musí
narodiť,
je mojej lásky
Mesiáš.
Je nemožné
vziať, zahodiť,
spomienky
ktorým, srdce
drží stráž.,
