Písmo:
A-
|
A+
Mesiac odetý v zlatom
plášti slnka,
pozeral na dno mojej duše.
Cez každé okno chcel
vyzvedieť,
ako bolí šíp, Amorovej
kuše.
Pozeral sa mi do očí,
slepil a v zornom poli
sedel,
ale o Láske ku Tebe
aj tak sa nedozvedel.
Otázky, večné otázky,
čeria sa v hlave riekou.
Odpoveď na ne neviem
nájsť,
po celé veky vekov.
Viem len, že Láska chodieva,
s Bolesťou ruka v ruke,
chvíle Šťastia sú náplasťou,
rastúcou na neznámej
lúke.
Nebo sa tíško prebúdza,
nadomnou deň už svitá,
každá myšlienka je porúdza,
keď pokoj duši skýta.
