V čase, keď sme projektovali a zameriavali krásnu cestu z Liptova na Oravu cez Vyšné Matiašovce, strávili sme v teréne nie jeden deń a týždeň. Keď sme boli sami, iba naša skupina zo Žiliny, bola pohoda, sranda a celkom nám išla práca od ruky. Veľakrát sa ku nám pripojila skupina projektantov z B. Bystrice a to už bolo horšie, lebo s nimi vždy prišiel náš poločný "šéf" Pišta a ten nám robil tak trochu "vojnu". Bránili sme sa týmto spoločným "meračkám" ako sa dalo, lebo nám to doslova uberalo na zdraví. Ak nám niečo nevyšlo pri výpočte polygonu, dokázali sme to zamerať aj druhýkrát a vždy bez kriku a stressu.
Jedného dňa sa vystrojil sám ,na kontrolu našej meračskej práce a stretli sme sa v Matiašovciach. Keď vystúpil na začiatku stavby z nášho služobného auta, zistil, že si zabudol vo svojom služobno aute pracovnú obuv a cesta bola úplne rozbahnená. V Škodovke v kufri sme mali viacej párov pracovných topánok, ale jemu sme ochotne ponúkli "jediné" zvyšné, a "iba o číslo menšie. Boli to však topánky kolegu, ktoré predtým tak "vymáčal" v potoku, že sa ešte aj trochu "scvrkli". Bol celkom šťastný, keď ich bez šnúrok natiahol na svoje "laby" a že nemusí sedieť v aute, keď už sa tak "vystrojil" do terénu.
Nesmierne sme sa tešili tým "jediným" topánkam, lebo už sme mali tiež možnosť pocítiť, ako "chutí" "Španielska čižma". Vystrojení meracou technikou a písacími potrebami, sme všetci traja kráčali terénom. Z vďaky za topánky, ochotne niesol na pleci statív a v ruke "Daltu". Po pol hodine chôdze, sme začali v strmom svahu zameriavať niveletu cesty, ale po dvoch hodinách merania, Pišta už nevládal stáť na nohách. Keď sme pomaly schádzali zablatenou cestou až do dediny k autu, po krátkom krívaní si vyzul obidve topánky a "blažene" sa čvachtal v ponožkách tým najredším blatom a usmieval sa.
Pri svojom aute vliezol do horského potoka a prechádzal sa v ňom, kým sa nohy a ponožky dôkladne "nevypláchali"- Obuť niečo na nohy, už nebolo v jeho silách. Takto prestúpil do svojho referentského vozidla a šoféroval až do Bystrice. My s kolegom sme sa vracali do Žiliny. Sem tam nám pri zabrzdení vybehli spod sedačiek dva páry rezervných topánok s číslom veľkosti 46.
Tie zablatené štyridsaťštvorky, čo zostali v Matiašovskom potoku, nás vôbec netrápili. Šťastlivo sme docestovali až domov. Večer sme usínali veľmi spokojní. Blažil nás pocit dobre vykonanej práce. Pri meraní sme neurobili tiež žiadnu chybu.
