Ako som už nestihol ochutnať "Chlebňij kvas"

V roku 1977 som absolvoval výmenný pobyt študentov vysokej školy, v družobnom inštitúte študentov z Moskvy. Nezabudnuteľný pobyt, ktorý zanechal vo mne spomienky na celý život. Ubytovali nás na internáte neďaleko centra Moskvy. Odtiaľ sme podnikali autobusom exkurzie a výlety po okolí mesta. Pobyt bol pre mňa utrpením, pretože nekonzumujem ryby, neznášam rybí zápach a stravovať sme sa museli sami z vreckového.Mojou záchranou boli párky"sasijski", ktoré mi celkom chutili. Okrem hlbokého dojmu z návštevy kláštora v meste Zagorsk, denne upútavala moju pozornosť cisterna, odstavená neďaleko internátu. Bol to príves za traktor, alebo nákladné auto. Na cisterne bolo z oboch strán napísané veľkými písmenami :"CHLEBŇIJ KVAS ". Jedného dňa sa pri cisterne objavila "nefalšovaná" ruská "barišňa", v gumených čižmách a nie veľmi čistej zástere, a tmavých šatách. Teplota v chládku pod stromom, kde cisterna stála, sa blížila k 35°C . Barišňa svižne vykráčala až na vrch cisterny a odomkla visiaci zámok na poklope. Rozohnala rukou roj lietajúceho hmyzu a otvorila príklop. Požiarnou hadicou od hydrantu,napustila do cisterny vodu. Nakoniec si vysadla ku poklopu a z batohov, ktoré som si všimol len neskôr, vyberala sušený chlieb a drvila ho v rukách nad otvoreným príklopom. Z rôznych sáčkov a téglikov plnila cisternu všakovakými "dobrotami".Asi po hodine, vzala nástroj podobný veslu a dlho ním v cisterne, tieto "špeciality " miešala. Potom príklop zatvorila a uzamkla. Objavila sa až o týždeň a a znova tam hodinu "veslovala". O ďaĺší týždeň sa objavila zas, asi hodinu veslovala a potom veľkým skleneným "krígľom" načrela dovnútra cisterny. Farba tekutiny v pohári mi pripomínala pivo pochybnej kvality, ale roj múch, ktorý sa objavil pri pohári, dával tušiť nápoj výnimočnej "razancie". Nápoj znalecky vychutnala a dopila celý obsah pohára. S uspokojením zavrela príklop a pohár utrela do zástery. Bol čas obeda. Vonku riadna horúčava, keď začala otvárať vodovodný kohútika v zadnej časti cisterny. Za malú chvíľu sa tam vytvoril rad asi pätnástich čakajúcich, ktorí do škatule od topánok vhadzovali ruble, alebo kopejky. Výdavok si vzal každý sám. Barišňa svižne "tankovala" do krígĺa a keď zákazník dopil, automaticky utrela pohár, samozrejme, že do zástery. Stál som tam asi hodinu. Kopejok som mal dosť, ale odvaha, ochutnať ten "mok", sa nedostavila. Na druhý deň sme odchádzali domov. A ja neviem, či mám byť rád,alebo mám ľutovať, že som to neochutnal. Viem len, že párky, tie som nemohol jesť po návrate, asi tak celé dva roky.