Môj otec ma mal veľmi rád a keď som "urobil tak trochu očičká", bol by urobil všetko na svete, len aby som nebol smutný. Tak tomu bolo aj na Veľkú noc, keď som mal sedemnásť. Vo vrecku ma doslova pálil čerstvý vodičský preukaz a liter benzínu stál v tom čase 2 koruny. Autom by som bol šiel hoci aj na WC, ale aj králi tam chodili peši. Moja rodná obec bola vtedy, kým sa nespojila s D. Hámrami, asi 6 km dlhá a ísť na šibačku za spolužiačkami a kamarátkami "po vlastných", to sa mi veru nechcelo. Veď takto krásne mobilný, som mohol všetko stihnúť.
Osud mi však do cesty postavil technický problém. Na našom aute, na tom milovanom KáDé- eFe, sa rozsypalo spojkové ložisko. Nebolo to ani tak ložisko, ako grafitový klzný krúžok. Dal sa použiť aj zo starého Wartburga, ale kde , keď bola sobota večer a Mototechna ďaleko. Neriešiteľný problém sa otec rozhodol vyriešiť po svojom.
Z pórovitého lipového dreva vyrezal prstenec, priemeru asi 5 centimetrov, a osadil ho do objímky , v ktorej bývalo ložisko, Potom celú súčiastku doslova "varil" v konzervovom obale v roztavenej vazelíne." Smradu a dymu bolo ako v Carihrade". Po ukončení operácie, nasadil okolo "ložiska" ešte plstený krúžok napustený riedkou vazelínou. Motor sme namontovali do vozidla a nové " ložisko" fungovalo.
Na druhý deń ráno, som sa vybral podľa "harmonogramu" na šibačky. Prvé tri, som absolvoval bez problémov. Pri tej štvrtej , pri vjazde do dvora, mi zapadli kolesá do priekopy, ledabolo prekrytej doskami. Keďže som potreboval isť ďaĺej , použil som rozbeh pomocou spojky. Tu sa už prejavil životnostný nedostatok" vynálezu" a spod kapoty sa vyvalil taký oblak dymu, že si všetci mysleli, že už idem vybuchnúť.
Výjazd sa podaril, ale ten hrozný dym a smrad ma sprevádzal po celej ceste, pri každom dotyku s pedálom spojky. Ǔspešnosť šibačky bola len 50 percentná, lebo všetci ostatní "šibači", s obavami prichádzali na miesta, ktoré som už navštívil. Dym a smrad tam zotrvával aj hodinu. Aj dnes si na to spomínam so zmiešanými pocitmi. Len ten jeden pocit zostane navždy nezmenený.
Nesmrteľná a vďačná spomienka na môjho otca.
