Na začiatku som mala z mojej novonadobudnutej strednej sestry výhradne pozitívne pocity. Ostatne, bola jediná s kým som sa vďaka angličtine mohla poriadne porozprávať a ešte k tomu sme boli rovnako staré. Najprv bolo jediným problémom, že som nemala pocit, že by ju zaujímalo vôbec niečo z toho, čo hovorím. Zato ja som z jej rozprávania o jej milom toho musela vnímať viac než dosť.
Americký prízvuk nadobudla ročným pobytom v Amerike a otravnú povahu som dávala za vinu zaľúbenosti. Súdim to podľa siahodlhých rozprávaní o tom, ako je jej prominentný drahý synom starostky vedľajšej dediny, aký je sarkastický a nepríjemný a to je tak strašne sexi.
Hlbšiu sondu do jej osobnosti som mala možnosť vyslať, keď ma vzala na prechádzku do obchodu, pretože chce nejaké ovocie. Prechádzali sme sa hodinu a pol tam a hodinu a pol naspäť. Na vidieku je všetko ďaleko. Nakúpili sme jej hrozno, banániky, kiwi a iné dobroty a celý ten čas mi rozprávala o svojom živote alebo o tom, ako je jej dedinská rodina nemožná: ako jej otec nerozumie a staršej sestre vôbec nezáleží na tom, čo si dá na seba.
Viackrát vyjadrila ľútosť nad tým, že nebudeme spolu chodiť do školy a dokonca podnikla niekoľko krokov pre to, aby sme do rovnakej chodili. Podľa chlácholivého úsmevu, s akým jej rodičia povedali, že sa do toho nemá starať, som veľa pochopila o pohľade rodiny na prostrednú dcéru.
Pamätám sa, ako raz dostala priestor pripraviť nám obed. Keď sa predo mnou ocitol celozrnný stejk, zistila som, že je vegánka. V Amerike padla do vegánskej rodiny, ktorá jej vysvetlila, že živočíšne veci sú zlé pre zdravie a svoje tvrdenie vraj podložili niekoľkými pacientmi s rakovinou, ktorých stav sa zázračne zlepšil po prejdení na stravu pre kone.
Moja zaľúbená cereálnička prekypovala rôznymi užitočnými informáciami o strave. Do jedálneho zošitka som si mohla zapísať napríklad to, že jablko má rovnako veľa kalórií ako banán alebo že dezert hneď po jedle je menšie zlo pre postavu ako len tak, samotný.
Veľmi ma neprekvapilo, keď som zistila, že bojuje o predsedníctvo triedy. Rovnako ma neprekvapilo, že sa hanbí za svoju rodinu. Ani to, že má jasný cieľ do budúcnosti: chce byť šéfka. Nevie v akej oblasti, ale rada rozkazuje, teda šéfka bude to pravé pre ňu.
Postupne sa náš, spočiatku vrelý, vzťah ochladzoval. Očakávala, že ma bude brávať do Orléans a budeme spolu chodiť nakupovať. Vraj som do svojho prezentačného papiera napísala, že rada nakupujem a chodím na diskotéky. Je možné, že ten rok pred príchodom, keď som to písala, som naozaj rada nakupovala, neviem. Možno som hovorila o nákupoch v kníhkupectve, to by sa mi podobalo viac. Odtiaľ ma treba vyháňať lopatou. Sestru som za celý rok videla prečítať jednu knihu, maturuje predsa, je zaneprázdnená.
Do toho Orléans ma ale zobrala. Na nákup reproduktorov. V celom dome bolo totiž vždy úplné ticho. Neviem, či zaľúbená cereálnička počuje spievať cherubínov pri každej myšlienke na svojho milovaného, ale ja vo svojej malej izbe viac ako týždeň v tichu nevydržím.
Dnes už s ňou toľko zábavy nie je. Už je úplne normálna. Aj to mäso začala konečne jesť. Počas môjho pobytu však ešte niekoľko mesiacov pri každom jedle rozoberala nutričné hodnoty, jedla sóju, tofu, rôzne druhy zrna a neustále sa sťažovala, že má nedostatok železa.
