Prerušenie medzivládnych konzultácií s Českou republikou, stretnutie s Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom, ktorý nás (rovnako ako Rusko) považuje za nepriateľský štát, či Ficove avantúry v Paríži, po ktorých nás už ani nezavolali na ďalšie rokovanie – to je len pár z množstva trápnych momentov. Môžeme fňukať, môžeme nadávať, reagovať, kritizovať, poukazovať, ale samo o sebe to nestačí. Populistickí cynici, s falošným úsmevom Šutaja Eštoka, budú rozprávať svoje naučené frázy, ako hrdinovia Chalupkovej komédie „Kocúrkovo“.
Ako z toho von?
Jednoducho. Ústava Slovenskej republiky v Článku 102 hovorí, že „Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov.“ Takéto poverenie naposledy vydal prezident republiky Rudolf Schuster v júni 2001. Zastupovanie SR navonok je teda prioritne kompetencia prezidenta/ky republiky. Tak, ako mohol vládu v minulosti poveriť, tak jej môže toto poverenie odňať. Nepotrebuje k tomu ani parlament a ani vládu.
Modrí majú riešenie
Stačí podpísať petíciu, v ktorej žiadame, aby pani prezidentka Zuzana Čaputová alebo prípadne novozvolený prezident, v ideálnom prípade Ivan Korčok, takéto poverenie vláde odňal. Stači k tomu jeden jediný podpis. A rovnako, ako keď na samity NATO chodí Slovenskú republiku zastupovať prezident, inak by to nebolo ani na samitoch Európskej únie. Nejde o nič viac, ako len o zaužívanú zvyklosť. A síce sa hovorí, že zvyk je železná košeľa, niekedy tá košeľa môže tlačiť a treba ju vymeniť.
