Dajme teraz bokom, že väčšina komentárov na internetoch vyťahuje ačohentizmus alebo sú echom Kremľa. Modrí svoje návrhy vedia obhájiť – a to aj pri politických dišputách v rodine alebo pri pive. Na túto tému máme aj video, toto je verzia pre tých, ktorí radšej čítajú:
Internetové diskusie sú plné nejasností a zavádzajúcich informácií, zvlášť keď príde na tému štátnych podnikov, ktoré Dzurindove vlády údajne „rozpredali“. Poďme si to teda rozmeniť na drobné.
Nemali by sme zabúdať na to, aká kritická bola vtedy situácia. Šéfa SPP napríklad zastrelili mafiáni doma pri schránkach. A podobný rozvrat sme videli prakticky vo všetkých štátnych podnikoch, ktoré aktívne tunelovali sluhovia mečiarizmu. Bankový sektor, kľúčový pre hospodárstvo, bol na kolenách s astronomickými úrokmi 20 %.
Čo je teda pri hodnotení minulosti dôležité?
1. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu musela oddlžovať banky sumou 100 miliárd korún. Ako mal štát získať sumu, ktorá v tom čase zodpovedala približne 10 % HDP? Dnes by sme hovorili o jedenástich miliardách eur!
2. Je lož, že štát sa vtedy vzdal všetkých svojich podnikov. Často si významné a rozhodujúce podiely ponechal. Dodnes pre štát generujú významné dividendy a iné príjmy.
3. Všetky „predané“ strategické podniky stále zamestnávajú najmä Slovákov a platia na Slovensku dane a odvody. Tým prispievajú na financovanie štátnych služieb, vrátane dôchodkov, školstva a zdravotníctva.
CASE STUDY: BRATISLAVSKÉ LETISKO
Jediné na svete pomenované podľa človeka, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. Čierne paravany vo vestibule maskujú miesta, kde sú podložené vedrá na vodu. Tá kvapká z deravého stropu. Pritom sme mohli byť low-costovou a dostupnou alternatívou k letisku vo Schwechate. A bol to Robert Fico, kto tento predaj stopol. Čo sme získali? Letisko, ktoré je síce slovenské, ale vo VIP salóniku ponúka strukovú polievku a samooblužný hriankovač.
Fakty by mali byť základom každej serióznej diskusie. Alebo sa na to vykašlime.
