Keď sme sa na Predsedníctve Modrých 13. novembra zhodli na podpore prezidentskej kandidatúry Ivana Korčoka, zavolal mi vtedy jeden nemenovaný novinár a s istým posmeškom poznamenal, že koho už zaujíma, že Modrí podporujú Ivana Korčoka. Povedal som mu, že dnes možno nikoho, ale niekde treba začať. Že zatiaľ žiadna politická strana tak nespravila a že Ivan Korčok si to rozhodne zaslúži. A dôvody sú nad slnko jasné. Debatu som s úsmevom uzavrel tým, že tá naša podpora bude mať možno efekt motýlieho krídla.
Nasledovalo mesačné ticho. Témou číslo jedna sa následne stala záchrana Úradu špeciálnej prokuratúry a s ňou spojené protesty. Aj keď by som si to veľmi želal, nemyslím si, že sa Robert Fico zľakne ulice. Preto som sa potešil, keď som si po mesiaci od nášho vyjadrenia podpory prečítal v Denníku N komentár podpísaný okrem Mikuláša Dzurindu aj Rastislavom Káčerom a Ivanom Šimkom. Stojí v ňom, že politickou odpoveďou na valec Roberta IV. by malo byť práve zjednotenie sa opozície na prezidentskom kandidátovi, ktorým by mal byť Ivan Korčok.
Niekedy v tom čase sa mi dostala do uší „šuskanda“, že prezidentskú kandidatúru zvažuje aj Štefan Hamran s podporou „bratislavskej kaviarne“ a niektorých novinárov Denníka N. Trvalo asi 3 dni, aby Štefan Hamran svoje zvažovanie potvrdil aj on the record. Trochu ma to znepokojilo. Nič proti Štefanovi Hamranovi alebo Miriam Lexmann, ale súper bude Peter Pellegrini. Ťažká váha s podporou boľševikov, ľudákov, nacionalistov a pár biznisových oportunistov.
Preto som sa potešil, keď som sa dočítal, že Progresívne Slovensko podporuje Ivana Korčoka. Myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Jeho dovôdy popisujú vo svojom texte aj Dzurinda s Káčerom a Šimkom. Ale aj preto, že predsa nemal by mať Robert Fico pod kontrolou ešte aj prezidenta.
Čo ma však zaráža a znepokojuje je to ticho KDH. Tej hre s Miriam Lexmann nie celkom rozumiem. Myslím si, že teraz nie je priestor na pozičné hry. Teraz by sme sa mali zjednotiť a nie sa hádať o tom, či Ivan Korčok môže alebo nemôže vystúpiť na tribúne počas protestov. Lebo čas neúprosne beží, Peter Pellegrini, ako starý oportunista, ohlási svoju kandidatúru čo najneskôr pred posledným možným termínom a opozícia by vtedy už mala mať jasno v tom, kto bude ich kandidát. Hrať sa na podporu v 2. kole sa nám už raz vypomstilo a 8 rokov bol prezidentom Ivan Gašparovič. Preto by som veľmi rád vyzval priateľov z KDH, aby sa pridali k dobrej veci a podporili kandidatúru Ivana Korčoka na prezidenta SR.
