V stredu 5. júna sme si štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja pripomenuli 1160. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. S rodinkou sme si spravili vychádzku na Bratislavský hrad, kde sme narazili práve na súsošie spomínaných vierozvestcov, ku ktorým sa pridal ešte Gorazd. Ak si ale myslíte, že to tam bolo slávnostne vyzdobené, prichystané pódium pre klerikov a politikov, sedenie pre hostí... budete asi sklamaní rovnako, ako ja.
Nechcem sa zaoberať kvalitou prevedenia ani umeleckým dojmom. Nie som kunsthistorik. Ale prečo sú naši hrdinovia ohradení plotom? Podarilo sa snáď Orbánovi postaviť plot proti imigrantom aj na zvrchovanej, posvätnej pôde tohto hradu? Nie, to sa len do projektu vložil „majiteľ hry“, pán hradu a predseda parlamentu Boris Kollár.
Ten Boris, ktorého mali v rovnaký deň poslanci neďalekého parlamentu odvolávať za facky, ktoré uštedril (dúfajme že len) jednej zo svojich žien. Určite by mu nebolo príjemné, keby sa takáto paráda, ktorú on osobne „vybavil“, konala práve v tento deň. Okrem toho, voliči potrebujú impulzy nie tri mesiace, ale skôr dva týždne pred voľbami.
Marketing nad obsah
Takto to vyzerá, keď sa politický marketing snaží prekryť obsah. To je ten pravý dôvod, prečo sa celá tá sláva nekonala na bratislavskom hrade v deň štátneho sviatku, určeného na pamiatku vierozvestcov, ale bude až 15. septembra, tesne pred voľbami. Podotýkam, že na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. A tak si namiesto 1160. výročia príchodu vierozvestcov pripomenieme druhé výročie návštevy pápeža, ktorá vychádza akože na ten istý deň. Tomuto má niekto veriť?
Značkovanie alfasamcov
Navyše. Nedá mi nespomenúť pochybné motivácie predchádzajúcich predsedov parlamentu - Andreja Danka a Pavla Pašku, ktorí takisto chceli silou mocou niečo po sebe na hrade zanechať. A tak tu máme sochu Svätopluka, ktorý dopustil, aby Gorazda, spolu s ďalšími nasledovníkmi Cyrila a Metoda napokon vyhnali z Veľkej Moravy. Máme stožiar, ktorý je v bezvetrí tak podobný stĺpu mobilného vykrývača, že ich skoro nerozoznáte. A čo tu bude o 30 rokov? Disneyland?
Ale späť k téme. Máme sviatok, ktorý za dôstojnú oslavu nestojí ani tým, ktorí si odkaz vierozvestcov prisvojili na osobnú prezentáciu a predvolebnú kampaň. Priznám sa, radšej by som bol v práci alebo mal možnosť ísť si nakúpiť. Môj dedko z Hronca ma vždy na prázdninách budil slovami „Ľuboško, vstávaj, z tohto nevyžijeme.“ A je to tak. Z ničnerobenia a čakania na lepšie časy naozaj nevyžijeme.
Európski rekordéri v sviatkovaní
Slovensko má najviac štátnych sviatkov v celej Európskej únii, pričom každý z nich nás stojí 250 miliónov eur. Pochopili to aj bohatšie krajiny, ako napríklad Dánsko, ktoré nedávno zrušilo až dva štátne sviatky. Prosto, nie je čas na záhaľku a populistické sľuby. Peniaze nerastú na stromoch, treba ich zarobiť.
Ešte raz: 250 000 000 €. Taká obrovská je strata príjmov pre štát len za tento jeden jediný deň. Samozrejme, ja si veľmi vážim odkaz Cyrila a Metoda a ich prínos pre našu identitu. Ale naozaj nám to nestačí osláviť pamätným dňom? Koľko Slovákov si piateho júla reálne spomenulo na Cyrila, Metoda a Gorazda, alebo majú aspoň tušenie, kto boli a čo pre nás znamenajú?
S oslavami striedmejšie
Za mňa osobne, myslím, že by stačilo, keby sme si na týchto troch pánov spomenuli napríklad počas obednej prestávky v práci. Pripomínajme si na našu históriu a význam vierozvestcov, ale nezabúdajme ani na realitu, v ktorej žijeme dnes. Máme vážny problém. Matovičova, Hegerova a Ficove vlády nás priviedli na pokraj bankrotu. Míňame viac ako zarábame a to je dlhodobo neudržateľné. Párty sa skončila.
Treba šetriť a rozumne investovať, nie požičiavať si a míňať. Problém populistov aj socialistov je totiž šarmantne zhrnutý do jedinej vety Margaret Thatcherovej: „The problem with socialism is that you eventually run out of other people's money.“
