Víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2020 prinieslo Igorovi Matovičovi priestor, v ktorom sa mohol ukázať ako politik, hodný zastávať akúkoľvek verejnú funkciu.Či chcel alebo nechcel, prišla pandémia a s ňou komplikácie, s ktorými mala nejedná vláda na svete počiatočné problémy. Možno by bolo férové povedať, áno nebolo to jednoduché obdobie, ale ak ste naozaj človekom, ktorý chce zastávať akúkoľvek líderskú pozíciu – akou je aj funkcia predsedu vlády – musíte byť schopný správne, včas a s chladnou hlavou reagovať na okolité problémy, a samozrejme niesť za všetko aj zodpovednosť. Ale to Igor Matovič nezvládol.
Koaličný cyklus
Posledné týždne som žil mimo akejkoľvek spoločensko-politickej reality. Naplno ma zamestnala maturita, no nedalo sa nepovšimnúť, čo sa všetko opäť vo vnútri vládnej koalície deje. Po vyše roku sa verejnosť dočkala ďalšej vyostrenej situácie medzi lídrami koaličných strán. Technicky by sme počiatky súčasnej koaličnej krízy mohli hľadať už na začiatku mája, kedy parlament neúspešne hlasoval o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. Pre koalíciu dopadlo hlasovanie totálnym fiaskom. A to väčšmi, keď sa jej prisudzuje prívlastok antikorupčná. Návrh generálnej prokuratúry neprešiel kvôli dvom poslankyniam OĽaNO a celej strany Sme rodina. Volič by teda očakával, že predseda najsilnejšej koaličnej strany, vyvodí voči strane Borisa Kollára nejaké dôsledky. Paradoxne najväčšiu kritiku schytala SaS, ktorá, naopak, ako jediná z koaličných strán zahlasovala všetkými poslancami za vydanie trojnásobného expremiéra. Zastávať si stranu Richarda Sulíka je posledné, čo by som momentálne urobil. Je však mimoriadne zarážajúce a nepochopiteľné, ako dokáže mať Matovič dvojaký meter na svojich partnerov. A je to o dosť zarážajúce, ak je takýto meter uplatňovaný na stranu, ktorá si v koalícii robí čo chce. Uzavriem to iba tým, že táto vláda bude mať až do konca volebného obdobia svoj cyklus - mier, vyostrovanie situácie a hlboká koaličná kríza. Či to ale volič vydrží, je druhá otázka.
Pomoc do budúcnosti?
Posledné čo by ste čakali v boji proti inflácii, je pomoc rodinám. A teraz vôbec nehovorím, že som proti akejkoľvek takejto pomoci, len mi príde, že pomoc, ktorá nás bude stáť 1,2 miliardy eur (ročne), prichádza v nevhodnom čase, kedy by sa finančné prostriedky dali využiť na určite podstatnejšie veci. Človek ani nemusí mať ekonomické vzdelanie na to, aby pochopil, že súčasný minister financií rozvracia verejné financie rýchlejšie, ako stíha Robert Fico zastávať si „svojich ľudí“. Nalejme si čistého vína. Problémom Igora Matoviča je, že keď sa do niečoho pustí, je veľmi ťažké ho presvedčiť o dôsledkoch alebo ho od nápadu odhovoriť. Čiže akúkoľvek kritiku vidí len ako nástroj, ktorý škodí jemu, rodinám a ostatným čo to s rodinami myslia dobre. Avšak myslím, že každý má právo byť trochu skeptický a opatrný. Viac ako jedna miliarda nie je malá suma. Navyše ak prejde bez akejkoľvek diskusie v legislatívnom procese, mali by sme sa zamyslieť nad tým, kto vlastne spravuje náš štát. Uznávam, že legislatívny proces môže byť obmedzujúca a „zbytočná“ byrokratická záležitosť, ale bez neho by tento štát v podstate ani neexistoval. Nikto by nemal zábrany si presadiť čo chce a ako chce. Osobne mi nedáva istotu slovo ministra (aj keď by som mu mal dôverovať), že všetko je pokryté a premyslené do detailu.
Ako mladému človekovi mi záleží, v akej krajine žijem a kam bude smerovať. Žiaľ ju momentálne vidím ako krajinu, ktorá sa blíži do katastrofy. Najmä finančnej. Za posledné roky nevidím nič iné, len bezbrehé utrácanie verejných financií. To že nám štátny dlh z roka na rok rastie, asi nikoho netrápi. Je skvelé myslieť na súčasnosť, ale lepšie by bolo myslieť aj na budúce generácie, ktoré tu budú chcieť žiť.
Hra na dve strany
Protiinflačný balíček teda prešiel bez výraznejších problémov. Okrem vládnych poslancov zaň zahlasovali aj opoziční poslanci – z ĽSNS a „kuffovci“ zo strany Život. Nebol by až taký problém, že balíček ministra financií podporili aj opoziční poslanci, skôr zarážajú okolnosti toho, ako k tomu došlo. Aby som sa vyhol akémukoľvek nedorozumeniu: Opoziční poslanci majú právo hlasovať ako chcú, to im nikto neodopiera, problémom ako samotné hlasovanie je fakt, že Matovič strávil, podľa jeho slov s "jedným z desiatich najinteligentnejších poslancov parlamentu" Beluským za ĽSNS, tri hodiny, vraj v rámci akejsi "hodinky otázok" k jeho balíčku, v rámci ktorej sa mohli ministra financií pýtať aj ostatní poslanci. Preto je na mieste otázka: Prečo sa teda nezačal legislatívny proces, ak Igor Matovič vyzval poslancov na to, aby sa pýtali otázky k jeho návrhu? Pretože legislatívny proces toto všetko umožňuje. Nedáva to celkom zmysel. Ibaže by ho už súčasná koalícia tak nudila, že si našiel nových partnerov, ktorí mu podobné záležitosti s radosťou odklepnú. Je a bude to každopádne veľkou záhadou.
Koalícia sa bude musieť ešte veľmi snažiť, aby udržali svoju vládu a koalíciu do konca. Musia sa ale zamyslieť nad tým, čo svojimi spormi zapríčiňujú. Návrat Fica, odklon voličov k antisystémovosti a nedôvera v inštitúcie sú len zlomkom "otvorenosti" tejto vlády a koalície. Budem veľmi zvedavý ako skončia súčasné koaličné strany v budúcich voľbách.
