Pôvodne som premýšľal, či na túto tému niečo napíšem. Predsa len to nie je moja šálka kávy. Témy, ktoré sa točia okolo práva, spravodlivosti a pod. síce sledujem, no písať sa mi o nich veľmi nechce. Avšak posledný týždeň ma donútil sa nad touto témou zamyslieť. Zvlášť v dnešný deň, vo štvrtok.
Generálna prokuratúra zbiera triumf za triumfom. Samozrejme v tom zlom slova zmysle. Začalo to zrušením obvinení pre exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského, spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka a ďalších v kauze Gorila, a podnikateľa Zoroslava Kollára. Vo štvrtok to generálna prokuratúra uzavrela na plnej čiare. A to doslova. Teda predovšetkým pre SME, Aktuality a Denník N. Neverím, že za tým bola obmedzená kapacita priestorov na GP. Vlastne tomu nikto neverí. Na to aby ste niektorého z radov novinárov nepozvali na tlačovku, musíte mať fakt veľmi dobrý dôvod. A to je obzvlášť pri takejto, nazvime to kauzou, nepochopiteľné a zvláštne.
Demokracia prispela k vzniku serióznych a nezávislých médií, ktoré sa stali súčasťou našich životov. Informujú nás o rôznych spoločenských, či politických problémoch, ale aj naopak, môžu nás aj zabaviť. Tak či onak sú média základným pilierom demokracie a určitými vyvažovateľmi nášho spoločenského prostredia. A súčasťou tohto prostredia nie sú len média ale predovšetkým aj všetky verejné inštitúcie, medzi ktoré patrí aj Generálna prokuratúra.
Pomaly sa končí týždeň, ktorý ukázal, že sa toho na Generálnej prokuratúre, ani príchodom nového generálneho prokurátora, veľa nezmenilo. Ani pri Marošovi Žilinkovi stále nemáme istotu, že sa všetko hýbe správnym smerom. A aj keď by sa Žilinka a generálna prokuratúra obhájili, u ľudí to dôveru v prokurátora a samotnú inštitúciu nezlepší.
Na záver. Kritika nie je veľmi príjemná záležitosť. Ale v prípade verejných inštitúcii a funkcionárov je oprávnená, pretože keby nebola, mohol by si robiť každý čo chce. Navyše ak je potrebné si obhájiť svoje konanie, je namieste odpovedať aj na nepríjemnejšie otázky.
