V práci šľapem na sto percent ...... mám rád svoju prácu a inak, ako učiteľa, by ma deti zožrali, sú veľmi vnímavé a rýchlo by pochopili, že sa ulievam.....
Vychovávam svoje deti, syna a dcéru, na 100%, pretože ich mám rád a ak som ich vychoval zle, posadili by ma do starobinca a to by som nechcel.....
Žijem s manželkou na 100%, pretože ju tiež mám rád a ak by nie, opustila by ma a to by som tiež nechcel....
Porobím niečo okolo domu, tiež na 100%, veď kto by sa už dnes chcel dívať na trávnik okosený do polovice (50%)? Ja teda nie a tak kosím, maľujem, opravujem vodovodný kohútik, okopávam mrkvu – všetko na plno – na sto %.......
Bolo to už dosť dávno, keď som študoval na gymnáziu v Leviciach. Matiku som mal veľmi rád (ďakujem p.profesor Valent!) a aj preto si z nej ešte čo to pamätám.....
Vrátim sa k tej práci. Hlavným motívom, prečo ju chcem robiť naplno, nie je inšpekcia, ani pozorný pohľad mojej p. riaditeľky, zástupcov, ale ako som už spomínal, moja radosť z práce samotnej a bedlivé oči žiakov.... Veľa z nás, učiteľov, má však aj druhú, tretiu prácu, jednoducho aby prežili, aby uspokojili potreby svojej rodiny..... a práve tu sa mi natíska otázka : Dajú sa robiť dve, či nebodaj tri práce súčasne, na 100%?
Ak dumám ako chcem, matika ma stále nepustí. A tak úvahy o tom, že odučím na 100%, bežím do druhej, tretej práce a tie, že si tiež odkrútim na 100%, že potom dôjdem domov a na druhý ( tiež len 24 hodinový)deň sa pripravím opäť na 100%, poopravujem nejaké tie písomečky ......venujem sa deťom, manželke, trávniku, mrkve na 100%... sa mi zdajú neuskutočniteľné, priam scestné, ba až šialené.
Ale môžem sa aj mýliť. A ak predsa je to tak, potom som už tú matiku úplne zabudol , alebo, a to je dnes tiež úplne možné, ktosi už vymyslel novú, úplne zreformovanú matiku...... a ja som to len nepostrehol.....
