"No však z vašej triedy, pán učiteľ, Monika, volám sa Monika a vy ste mi triedny."
"Áno, áno, spomínam si, učil som aj tvoju babku, Zuzka sa volala, blondínka z tretej lavice, pri okne. A čo by si Zuzička potrebovala?"
"No, že ste zabudli, pán učiteľ..."
"Á, to je v poriadku, Zuzička, a nože kukni do tohto môjho notesa, kam teraz ísť na ďalšiu hodinu, bo okuliare som kamsi založil a za toho pána....."
"Do 3.B, pán učiteľ, máte u nás ešte jednu hodinu biológie, na tú prvú ste neprišli."
"Ďakujem ti, Zuzička a mohla by si ma tam odprevadiť, nejako sa mi to stratilo. Kde to vlastne tú triedu máte?"
"Druhé poschodie vpravo, pán učiteľ, pôjdem radšej s vami."
Áno, áno, ďakujem ti Katuška, si milá, presne ako tvoja mamička. Ešte si odskočím a ty zatiaľ zober tie mapy na geografiu a choď dopredu, ja prídem. Vlastne počkaj, počkaj, odprevadíš ma, aby som, vieš, na tých schodoch..."
Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Aj mne. A poriadne!
A na záver: Aby som ani náhodou nikoho konkrétneho neurazil, dovoľte prezradiť jedno malé tajomstvo. Som JASNOVIDEC a píšem výhradne o sebe, v roku 2025.
