Cestovanie autom alebo autobusom nemám príliš v láske. Neustále nadhadzovanie a množstvo zákrut. Ble. Vlakom je to v pohode, asi že sa pohybuje inak, pokojne. Moja nechuť k tomuto typu prepravy sa začala v detstve. K babičke na prázdniny to bolo ďaleko. Až na východ východu východného Slovenska. Mne bolo dlho už po prvých kilometroch. Vďaka kinedrylu bolo všetko ľahšie. Nielen pre mňa.
Do ďalekých krajov už nechodím, cestujem mestskou dopravou. Prašť jak uhoď. Ibaže bez kinedrylu. Nedávno som sa rozhodla cestovať do práce jedným spojom. V rámci šetrenia času, aj žalúdka. Priamo spája štvrť, kde bývam s tou, kde pracujem. Podľa trafikonu 35 minút cesty. To vydržím. Niečo si prečítam a som tam. Po čase odkladám ružové okuliare, je to fuška. Čítať nemôžem ani náhodou. Sadám si vždy len dopredu. Vidím na cestu a je mi fajn. Relatívne. Ak miesto okupuje iný, tak idem dozadu. Ku oknu, ani do stredu vozidla nie. Do protismeru jazdy nikdy.
Zachádzame dovnútra malého sídliska. Kam do prdele to ideme? Stredné odborné učilište, jasné. Toto je cesta? Každú sekundu to s nami hegne. Panelovka. Prácne sa dostávame na hlavnú. Ďalšia zastávka, cudzinecká polícia. Ešteže už viem, kde to je. Kľučkujeme pomedzi zaparkované autá po oboch stranách. Vyhýbame sa tým protiidúcim. A zase hlavná. Takmer každá zastávka je na znamenie. A na každej niekto nastúpi. No, aspoň sme sem nešli nadarmo. Ďalšia okrajová štvrť. Malebné domčeky, mám sa na čo pozerať. Tamtí už začali stavať. Tí vedľa by potrebovali pokosiť trávnik. Chvíľu trčíme v zápche. Onedlho míňame veľké nákupné centrum. A znova sa vnárame do ďalšej okrajovej štvrte. Čítam si názvy firiem. Možno sa mi niekedy zídu, ktovie. Pozerám na hodiny, ešte 10 minút. Posledný úsek. Ulička, sotva na otočenie jedného auta. Zvládneme manéver a šup ďalej. V diaľke vidím logo centra, kde pracujem. Som štastná, vystupujem.
Dnes som sa rozhodla, že aj domov pôjdem rovnakým spojom. Poznám svojho nepriateľa, som pripravená. Mám mentolové cukríky. Jediný rozdiel, je tma. Nemôžem obzerať domčeky, ani názvy firiem. Nezachádzame k cudzineckej polícii. Dáme dobrú noc panelovke. Vystupujem. V mysli sa mi vynárajú slová... sláva nazdar výletu...lalala. Som hotová.
