Tik tak, tik tak. Budík na nočnom stolíku mi pripomína, že je čas ísť spať. Ešte chvíľu nie, nechám myšlienky voľne plynúť a spomínam. Na hodiny v kuchyni mojej babičky. Tiež odmeriavali čas, ale ten akoby plynul pomalšie. Prázdniny, leto a dom na dedine. A babička. Presne ako z tej knihy, starostlivá a milujúca. V kuchyni sa vždy diali tie najzaujímavejšie veci. Babička vstávala s prvým kikiríkaním. Kým sme my deti, sesternica, bratranec a ja vstali, čakali na nás samé dobroty. Hrianky, chlebík vo vajíčku, čerstvá zelenina zo záhradky, lokše, sladký džem a čaj. Ten najsladší čaj na svete, ktorý sme zbožňovali. Po raňajkách sme sa rozutekali objavovať svet, ale babička nezaháľala. V miske na stole už pod utierkou kyslo cesto na koláče. Pod pokrievkou bublala polievka. Piecka hriala a všetko rozvoniavalo. Často som sa jej motala popod nohy a chcela vedieť to či ono. Mala odpoveď na všetko a pri práci si spievala. Najradšej som jej pomáhala lepiť pirôžky s tvarohom a lekvárom. A opatrne ich ukladať na utierku, kým sa šupli do horúcej vody. Recept na ne mala od svojej mamy a tá zase od svojej. Parené buchty, sladká polievka akú svet nevidel, zemiaky s maslom a petržlenom, mäsko na všetky spôsoby. Nezabudnuteľný uhorkový šalát, dziňanka a holubky, ktoré inde nepoznajú, vtáčie mlieko a jabĺčkový koláč. Domáci tvaroh z čerstvého mlieka, kvapkajúci do misky pod stolom. Zavárané všetko, čo záhrada urodila, tiež lekvár a ovocný sirup. Všetko toto a mnohé iné pre nás varila a robila s láskou. Na dvore pod viničom nám vždy prichystala hostinu hodnú kráľov, teda princov a princezien. Sedela pri nás, svoje jedlo v malej mištičke a tešila sa akože nám chutí. Po obede sa utiahla do kuchyne. Tik tak, tik tak. Potichučky sme tam nazerali a šepkali si. Pssst babička spí. Neskôr bol čas koláčov a posedávania na priedomí, klebetenia so susedmi. A prišiel tiež čas polievania záhradky, kúpania sa a čas ísť spať. A čas večerného lašovania v kuchyni, kde boli na stole prikryté všetky pochúťky z celého dňa. A nakoniec čas na rozprávky. Vždy tie isté a stále iné, na želanie či len tak. A dišputy po tme o tom, čo dobré by sme si dali zajtra na obed. Omnoho neskôr, keď sme sa naozaj vydali objavovať svet, babička často stála v kuchyni pri hodinách. Tam si ukladala všetky naše fotky, pohľadnice, kresby a darčeky. Tik tak, tik tak. Všetky dôvernosti, všetka láska k nám sústredená na jednom mieste. Mám pocit, keď zatváram oči, počujem to tikanie a som opäť tam. Počúvam ten známy zvuk a zaspávam.
Vysvetlivky
Dziňanka – tekvicová polievka
Holubky – plnené kapustné listy
Vtáčie mlieko – sladká dobrota z mlieka a vajec (aj keď ako deti sme ho nemali príliš v láske :))
