V záujme korektnosti napíšem, že som bájku nemyslel ako analógiu ku ľudským dôchodcom v realite. Veď určite existuje kopa spokojných babiek a dedov kade tade v slovenských mestách a dolinách, pričom rovnako v Rakúsku každý deň frflú tisíce dôchodcov. A vlastne chcem písať o tom, že ja chcem dožiť ako rakúsky dôchodca. Nie kvôli lepšiemu sociálnemu systému, ale kvôli systému nastavenému tak, aby ľudia v starobe mohli mať v p...teda bezstarostnú starobu aby mali. A ja ako pokojný a konzervatívny mladý človek taký systém oceňujem už teraz.
Napríklad už len také kúpalisko - vždy kamarátov ťahám do Hainburgu, lebo je tam pekne, čisto, pohodlne a je tam jeden bazén s plytkou vodou a výhľadom na Braunsberg. Načo mám plávať? Aby som sa zadýchal? Aby som si kŕč spôsobil? No nie, ja sa radšej čľupkám vo vodičke a čumím na kopec. Tak si predstavujem horúci letný deň.
V Rakúsku je vždy nablízku lavička, na ktorú sa dá sadnúť, a so super výhľadom. Nie je nič lepšie na ubolené nohy počas peknej prechádzky. Potom už len stačí ísť do nejakej malebnej reštaurácie s terasou, dať si Zachrtorte s džúsikom a ísť pomaličky domov (prípadne do domova dôchodcov, ktoré sú asi ešte lepšie, ako bývať sám niekde). Tam si zapnúť ORF, kde snáď práve pôjde „Doktor z hôr" a s najväčšou spokojnosťou ísť o desiatej spať. Toto podľa ľubovôle opakovať každý deň 10-55 rokov - záleží na šikovnosti výskumníkov vo farmaceutickom priemysle. To je približne moja predstava. Teším sa na to, už nepripúšťam možnosť, že umriem inde ako v Salzburgu.
A to všetko samozrejme bez toho, aby som im vyciciaval ich sociálne eurá, ale to ešte nejak vymyslím. Nuž a aby som len bezhlavo neospevoval - už by mohli prestať s tými zelenými hovadinami a veternými elektrárňami a bohviečím. Lúčim sa s heslom Ich bin ein Oesterreichischer Rentner.
